fbpx

AKO TOP 100 SLOVENSKÝCH FIRIEM VYUŽÍVA SOCIÁLNE SIETE?

PR agentúra Neopublic analyzovala aktivitu TOP 100 najväčších slovenských firiem podľa dosiahnutých tržieb na známych sociálnych sieťach ako sú Facebook, YouTube, Instagram, Twitter a LinkedIN.

Čo sa z prieskumu používania sociálnych sietí u TOP 100 firiem dozviete?

  • 10 % firiem z TOP 100 využíva všetky monitorované sociálne siete.
  • Až 36 % firiem nevyužíva žiadnu sociálnu sieť.
  • Najpoužívanejšie sociálne siete sú Facebook, YouTube a LinkedIN.
  • Skoro 60 % firiem z TOP 100 je dnes aktívnych na Facebooku.
  • Až 41 % slovenských firiem aktívne využíva LINKEDIN.
  • Najmenej používanou sociálnou sieťou je Twitter.
  • Bankový a telekomunikačný sektor využívajú sociálne siete najviac.
  • Najmenej ich využíva výrobná sféra, ťažký priemysel, energetika a poisťovníctvo.
  • Instagram na komunikáciu využíva len cez 30 % TOP 100 firiem.
  • Najviac fanúšikov na Facebooku z TOP 100 firiem má LIDL – 474 tisíc.

„Aj keby sa zdalo, že sociálne siete ako Facebook, YouTube či Instagram sú dnes bežnou komunikačnou výbavou u najväčších slovenských firiem, nie je to úplne tak. Až 40 % firiem vôbec nevyužíva Facebook a dokonca až 36 % najväčších firiem na Slovensku ani v roku 2019 nepoužíva na komunikáciu žiadnu populárnu sociálnu sieť,“ dodáva Roman Záhorec, Managing partner agentúry Neopublic.

V súčasnosti je už bežné, že firmy využívajú sociálne siete na dennej báze. Zvyčajne nie iba jednu, ale kombináciu viacerých. Niektoré značky dokonca vyslovene vyrástli na sociálnych sieťach a nevedia si svoju existenciu bez nich ani predstaviť. Ako je to však u slovenských gigantov? Potrebujú aj najväčšie firmy na Slovensku sociálne siete?

Za vzorku sme si zvolili top 100 firiem podľa najvyšších tržieb na Slovensku (podľa Finstat), ktoré sme analyzovali. Keďže ide o pomerne rozdielne zamerané firmy z rozličných odvetví, očakávali sme pestrý výsledok. Už pri prvom pohľade na zoznam značiek neprekvapí, že sa našli aj také spoločnosti, ktoré sociálne siete nevyužívajú vôbec. Na druhej strane boli také, ktoré ich využívajú v plnom rozsahu. Veľké rozdiely môžeme nájsť dokonca v rámci jedného odvetvia. Preto otázka, či firma využíva alebo nevyužíva sociálne siete, nezávisí ani tak od predmetu jej podnikania, ako skôr od postoja vedenia či managementu k spôsobu komunikácie.

Dobrým príkladom je porovnanie dvoch poisťovní – Dôvery a Kooperatívy. Kým prvá spomenutá využíva všetky sociálne siete v plnom rozsahu, druhá ako keby ani nevedela, že vôbec existujú.

Metodika

Svet sociálnych sietí má často nejasné kontúry, preto sme museli zvoliť metodiku, ktorá by odrážala reálny stav. V rámci metodológie sme sa rozhodli, že budeme sledovať iba firmy, ktoré majú pod kontrolou svoje sociálne siete, takže ak mala značka iba medzinárodný kanál, ktorý si sama vôbec nespravuje a nevytvára preň žiaden obsah, brali sme to tak, že tento kanál nemá. Taktiež ak značka sociálnu sieť vôbec nevyužila viac ako 1 rok, aj v tomto prípade sme považovali , že ju vlastne nemá. Do úvahy sme teda brali reálne alebo aspoň minimálne využívanie danej siete.

Niektoré rozhodnutia boli na hrane. Uvedieme príklad čerpacích staníc OMV, ktoré síce uvádzajú, že využívajú všetky sociálne siete, ale iba Facebook je ich ozaj vlastnou a využívanou. Zvyšné sú iba odkazy na spoločné medzinárodné stránky, ktoré sme nepovažovali za relevantné.

Ktoré sociálne siete hrajú prím?

Každá sociálna sieť je inak zameraná, má odlišných užívateľov, využíva svoje vlastné špecifické formáty a v konečnom dôsledku je aj limitovaná možnosť, čo sa dá cez ňu komunikovať.

Zrejme nebude prekvapením, že Facebook je v slovenských top firmách jednotkou. Je to dané tým, že táto sieť dobre funguje ako informačná a komunikačná platforma, kde môžete efektívne poskytovať široký okruh informácií. Neraz slúži ako náhrada za webstránku či povedzme zákaznícku podporu. Medzi nami skúmanými firmami mu patril až 59 % podiel. No aj napriek tomu až štyri z desiatich top 100 slovenských firiem podľa výšky tržieb našu najväčšiu sociálnu sieť vôbec nevyužívajú.

Prekvapivo na druhom mieste skončil YouTube so 46 % užívateľov. Na jednej strane je to dobrý výsledok, no realita nebude až taká oslnivá. Mnohé firmy ho proste využijú ako kanál, kde zavesia svoje jedno-dve videá, ktoré majú. Zvyčajne je to všetko, čo urobia. Pomerne vysoké číslo zrejme bude podmienené aj tým, že webstránky ťahajú videá práve z YouTubu, preto to bez neho často ani nejde. Iba málo sa nájde takých YouTube kanálov, kde to naozaj „žije“.

V tesnom slede nájdeme LinkedIn so 41 %. Táto profesijná sieť si získala srdcia mnohých HR-istov, ktorí ju využívajú na hľadanie vhodných uchádzačov o zamestnanie, a tí si tam zasa radi zavesia svoj profesijný životopis. LinkedIn na Slovensku funguje pomerne dobre, hoci iba pre veľmi úzku a špecifickú cieľovú skupinu. Ak by sme sa pozreli detailnejšie na používanie sietí LinkedIN a YouTube, možno povedať, že z TOP 100 má síce YouTube kanál viac firiem, ale ďaleko aktívnejšie sa využíva LinkedIN. Hoci ho sleduje rádovo menej slovenských používateľov.

Na štvrtom mieste nájdeme Instagram s 33 %. Ide o pomerne málo lákavú sieť pre mnohé značky, kde objektívne ani nemajú čo zdieľať. Avšak nájdu sa marketingoví entuziasti, ktorí ju vedia využiť veľmi dobre, najmä pri mladšom publiku. Instagram je o obrázkoch a krátkych videách, preto je jeho využitie napr. pri ťažkom priemysle diskutabilné.

Na chvoste s 13 % percentami sa nachádza Popoluška medzi sociálnymi sieťami – Twitter. Zdá sa, že doposiaľ na Slovensku nikto nenašiel recept či chuť (alebo publikum), aby tu niečo seriózne komunikoval a nevyzerá, že by sa na tom malo niečo zmeniť. Obsah, ktorý tam nájdeme, je iba sporadický, zväčša niekoľko mesiacov starý a neaktuálny.

Porovnanie v rámci odvetví

Asi neprekvapí, že sú odvetvia, ktoré doslova žijú na sociálnych sieťach a vybudovali si tu široké publikum. Medzi ne patrí bankovníctvo, automobilky, telefónni operátori či nákupné reťazce.

Na druhej strane sú strojárenské firmy, výrobné podniky a ťažký priemysel, ktoré zväčša patria medzi dodávateľov pre automobilky a elektro, kde by sa marketéri (možno?) neuživili. Patria sem aj oceliarne či distribučné siete (Západoslovenská distribučná a.s., Transpetrol a pod.), ktoré nemajú potrebu komunikovať svoju činnosť cez sociálne siete. Tu ale vidíme veľké rozdiely v rámci odvetvia. Príkladom sú Slovenské elektrárne a.s., ktoré využívajú všetky dostupné komunikačné platformy, dokonca aj často opomínaný Twitter. Všeobecne možno povedať, že práve výrobná sféra má v oblasti využívania sociálnych sietí najväčšie rezervy.

Záver

Využívanie sociálnych sietí neznamená len to, či ich ako firma využívate, ale aj ako. Pri analyzovaní kvality sociálnych sietí sme prišli na to, že existujú odvetvia, kde spôsob komunikácie pripomína skôr deväťdesiate roky než súčasnosť. Sem patrí najmä výrobná sféra. Zväčša ide o zahraničné podniky, ktoré tu majú postavené výrobné haly, a to je všetko, čo potrebujú. Mnohé sú natoľko uzavreté, že sa ani nedozviete, čím sa vlastne zaoberajú (strohá a často zastaraná web stránka veľa nenapovie).

Ak ešte zostaneme pri priemyselných a energetických odvetviach, ocitneme sa vo veľmi bipolárnom svete, v ktorom možno odrážajú aj myšlienkový svet vedenia podnikov. Pohybujeme sa tu na škále od bežnej komunikácie cez sociálne siete až k ich úplnej ignorancii. Potom sú tu odvetvia, ktoré ich využívajú skôr opatrne. Tu by sme mohli zaradiť poisťovníctvo. Na rozdiel od nich bankári milujú sociálne siete.

Neexistuje jednoduchá odpoveď, či je naozaj pre všetky firmy nutné, aby využívali sociálne siete. Jednu výhodu to však má, a to ako sa značka javí navonok. Ak má dobre nastavenú komunikáciu cez tieto online kanály, pôsobí príjemne, moderne a transparentne. Možno aj takýmto spôsobom vysiela signál pre potenciálnych zamestnancov či zákazníkov, že má záujem s nimi komunikovať.

Zdieľaj článok: